Sikmá veža v Pise alebo zriedkavo pis(ans)ka veža najznámejšia pamiatka talianskeho mesta Pisa na Domskom námesti -je z dvoch strán obkolesené starými mestskými hradbami. Stojí tu Dóm, baptistérium, camposanto a Šikmá veža.

Stavba veže so zvonicou začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174. Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 m s priemerom 15,484 m. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku asi 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila na stranu približne o 15 cm. Pisano sa snažil vyrovnať sklon v 4. poschodí, ale nepodarilo sa mu to, preto z obavy aby stavba nespadla sa rozhodol nepokračovať.

V roku 1234 architekt Giovanni di Simone však postavil ďalšie 3 poschodia veže v rovnakom prevedení ako Pisano.

Celé toto architektonické dielo dokončil v roku 1350 Tommaso Pisano,  z rodu Pisanovcov tým, že pristavil zvonicu. Vo zvonici je 7 zvonov naladených na 7 hudobných tónov.

Šikmá veža sa preslávila aj tým, že na nej fyzik Galileo Galilei, ktorý sa tu narodil v roku 1564, prevádzal merania a štúdiá o gravitácii a voľnom páde.

V dôsledku mäkkého podlažia sa sklon veže stáročiami zväčšoval a na konci 20. storočia už bol sklon veľký 4,5m. Aj preto sa udávajú vždy dva údaje o výške veže. Na severnej strane je výška 55,22 m a na južnej 54,52m. Talianska vláda sa rozhodla zachrániť vežu a preto poverila odborníkov na statiku, aby našli riešenie, ktoré by zastavilo zvyšujúci sa sklon.

V roku 1993 bolo nainštalovaných 800 ton olovených dosiek do zeme na severnej strane ako protizávažie, ktoré by malo zabezpečiť stabilizáciu tejto unikátnej pamiatky z 12. storočia.

Patrí medzi pamiatky kultúrneho dedičstva UNESCO.